Záhrada ako zelený očistec a zrkadlo Slovákov

Tento rok, 25. mája 2013 prebehol druhý ročník Dňa otvorených záhrad, ktorý organizovalo občianske združenie Ivanski záhradkári. Organizátori ma prehovorili, aby som ľuďom otvorila našu prírodnú jedlú záhradku a niečo im o nej porozprávala.
Keďže na akcii boli prítomní aj redaktor a fotograf z denníka Pravda pán Jozej Sedlák, ktorý sa zameriava na písanie o pôde a potravinách, vznikol následne tento článok, ktorý vyšiel 27. júla (a teda pán fotograf prišiel zaktualizovať fotografiu z našej záhradky na letnú verziu :-))

Pripájam časť o našej prírodnej záhrade a prehliadke v nej.

Z golfového trávnika lúka

Pani Sekulová je nová Ivančanka. S manželom si postavili dom na kraji dediny. Splnil sa im slovensky sen, unikli z mesta do domu so záhradou a perfektným golfovým trávnikom dopestovaným z dovezeného belgického semena. Keď sa v tráve objavila burinka, Hana Sekulová nelenila a hneď ju vyrypla. A potom sa v nej odrazu čosi zlomilo. Hľadí na záhradu a vidí sterilnú, dokonale upratanú a vyfintenú zeleň. Myšlienkami zaletela do detstva, ktoré trávila u starých rodičov na Horehroní.

"Mali tam menšie gazdovstvo, chovali zvieratá, kosili lúky. V spomienkach mi utkvela predovšetkým láskavosť, s akou sa starali o kravičky, ovečky a záhradu. Nič nebolo umelé, žili, možno si to ani neuvedomovali, v súzvuku s prírodou," spomína Hana Sekulová.

Vyštudovala nitriansku Vysokú školu poľnohospodársku. Už počas štúdií jej občas prebleslo mysľou, že profesionálna príprava nezodpovedá jej naturelu. Monokultúry predsa drancujú pôdu a veľkochovy zvierat sú bez ohľadu na snahy o zabezpečenie pohodlia zvieratám stále väznicami dobytka, ošípaných či hydiny. Teraz mala dom s perfektne upravenou záhradou a namiesto spokojnosti ňou lomcovali pochybnosti. Toto že naozaj chcela?

Na internete raz náhodou objavila stránku o prírodných záhradách, ktoré v osemdesiatych rokoch minulého storočia začali vytvárať Austrálčania Bill Mollison a David Holmgren. Zmocnilo sa jej vzrušenie. Našla to, čo hľadala.

"Mollison s Holmgrenom študovali prirodzené ekosystémy v prírode. Sledovali, čo vymyslela múdra príroda a jej postupy a princípy uplatnili pri tvorbe nového typu prírodných záhrad. Austrálčania im dali zaujímavý prívlastok jedlé," s týmito kratučkým vysvetlením privítala Ivanských záhradkárov Hana Sekulová.

Keď rozprávala príbeh o prerode svoje "umelej" záhrady na prírodnú, ľudia občas vybuchovali smiechom. Komuže by zišlo na um zozbierať odkvitnuté púpavy a rozhrkať ich padáčikové semienka po trávniku. Práve týmto činom začala Hana Sekulová pred dvoma rokmi premenu anglického trávnika na prírodnú lúku. A tiež včelárením. Pre hostí mala pripravený púpavový sirupový med. Navarila ho zo 400 hlavičiek púpavy, ktoré nazbierala za polhodinku. Činorodé, energické a výrečné žieňa. Dokáže si zo seba utiahnuť a vystreliť, ale najmä s ostrovtipom presviedčať tých, čo pozorne načúvajú jej argumentom.

Kostihoj a bandita krtko

"Som stará bosorka, kedysi upálená na hranici," graduje náladu medzi poslucháčmi Hana Sekulová, keď začne rozprávať o tom, ako do svojej záhrady preniesla z ivanského kanála kostihoj. Márne ho hľadala v záhradkárskych predajniach, ponúkali ho iba na Morave a potom jej ktosi zo starých Ivančanov poradil, že rastie na dostrel od jej domu na zavlažovacom kanáli.

"kostihoj je výnimočná liečivka. Môj muž si pred časom poranil krompáčom nohu. Prikladala som mu na ranu zábaly z kostihoja a zostala mu len malá jazvička. Je to zázračná rastlinka, ale že by som ho pestovala v záhradke?" súhlasí s rozhodnutím Hany Sekulovej a zároveň o ňom pochybuje jedna zo záhradkárok.

"A prečo by nie? kostihoj je všestranná rastlina, mladé zelené výhonky používam pri príprave zelených šalátov a v záhrade plní aj funkciu výborného zeleného hnojiva," vysvetlí Hana Sekulová a poradí všetkým, aby kostihoj neváhali používať aj ako urýchľovač zretia kompostu.

"Dajme domácej pani otázku, na ktorú nenájde odpoveď. Z toho, čo tu pestuje, si dobrú zeleninovú polievku nenavarí," snaží sa ju zahnať do úzkych ktosi ukrytý v hlúčiku záhradkárov. "Žiaden problém," chytí sa výzvy na súboj Hana Sekulová. "Minule som pripravila extra špenátovú, pravda nie zo špenátu, ale zo žihľavy." Podobne ako kostihoj aj žihľavu preniesla do záhrady z periférie ivanského chotára.

Prírodná záhrada, ktorú pani Hana Sekulová buduje, má päť pásiem. V prvej zóne, najbližšie k domu, rastú liečivky, aby boli vždy naporúdzi, keď gazdinka pripravuje nejaké jedlo pre rodinu. V ďalšej zóne má vysadenú kuchynskú zeleninu a v poslednej je ovocný sad. Po záhrade Sekulovcov poskakujú drozdy. Cítia sa tu ako doma. Horné poschodie čerešne patrí im, spodné si oberú majitelia záhrady. Za vlastníkov záhrady však Hana Sekulová považuje aj drozdy, krty či kŕdlik divých kačiek. Na jar tu vyviedla divá kačka mláďatá. Pre Sekulovcov to bol signál, že ich záhrada sa začína premieňať na lúčno-lesné spoločenstvo, kde rastliny a všetky živočíchy žijú v zhode a navzájom si pomáhajú.

"Nevravte, že milujete krtka," podotkne jeden zo záhradkárov a dodá, že Sekulovcom hneď zopár pošle. Domáca pani s pokojom vysvetlí, že krtky jej neprekážajú. Pod lúčnym trávnikom prevažuje ílovitá pôda. Často sa po nej chodí, krtom sa v nej nechce ryť, presťahovali sa do výsadbovej časti záhrady. "Tam vyžerú všetky pandravy a prevzdušnia pôdu, vôbec mi neprekážajú," zastane sa nenávideného obyvateľa záhrad Hana Sekulová.
Nevedno, či presvedčila milovníkov vzorného poriadku. Každý záhradkár je zvrchovaným vládcom svojej záhrady. Po návšteve u Sekulovcov však voľky-nevoľky zíde na um otázka: Robím vo svojej záhradke všetko tak, ako mám? Som priateľ či nepriateľ prírody, ktorá nás obklopuje a ktorej súčasťou sme aj my sami, hoci si to vždy neuvedomujeme?
------------------------------------------------------------------------------------------