Jedlá a divoká permakultúrna záhrada vám dokáže zmeniť život

November sa na Slovensku nesie v znamení permakultúry. A tak sme sa rozhodli vyskúšať si plody tohto čoraz populárnejšieho (a pre veľa ľudí stále tajomného) systému na vlastnej koži. Lepšie povedané: na vlastnom podnebí. V jedlej záhrade permakultúrničky Hany Sekulovej.
Je krátko pred poludním, slnko je takmer na vrchole svojej dnešnej dráhy, no teplota nepresahuje sedem stupňov Celzia. V čižmách a páperovej bunde postávam pri dome Sekulovcov a vkladám si do úst čerstvo odtrhnutú figu. Vzápätí cez moje pery prejde novembrová malina, potom zas čudesný list chutiaci ako reďkovka... A keď sa na konci svojej záhradnej exkurzie delím s kohútom Karolom o divoké paradajky, som zrelá si z vďaky za tieto gastrodivy, hodné Marušky z rozprávky o dvanástich mesiačikoch, pripnúť na vetrovku hoci aj odznak "permaculture positive".
Otroci sterility
Prírodná, jedlá, permakultúrna a liečivá. Týmito prívlastkami dnes Hana Sekulová častuje svoju záhradu. Pre pár rokmi by jej pri pohľade na ten istý kus zeme v mysli zaručene neskrsli. Bodaj by aj hej. Však namiesto byliniek, kvetov či húb, sa na ňom rozprestieral len ničím nerušený, bezchybne zelený koberec. "Vyrypovala som každú púpavu, ktorá si na ňom dovolila vyrásť. Bol to dokonalý trávnik, všetci susedia nám ho obdivovali," spomína Hana so smiechom.
Avšak trend-netrend, časom začal vyštudovanú poľnohospodársku inžinierku sužovať pocit, že toto slúženie modle sterility je v čomsi vlastne veľmi neprirodzené. A pomerne rýchlo dospela vo svojej starostlivosti o záhradu k radikálnemu obratu: "Rozhodla som sa, že prestanem s prírodou zápasiť a dovolím jej, aby sa k nám nasťahovala, a ešte jej v tom aj pomôžem."
Keď jej potom začali postupne prichádzať do cesty knihy o permakultúre, už sa len ticho usmievala: konečne totiž držala v rukách teoretické zdôvodnenie krokov, ku ktorým dospela čisto intuitívnou cestou. A zároveň v nich našla stovky ďalších, ktorými sa inšpiruje dodnes. Avšak permakultúra, teda permanent (agri)culture, nie je iba precízne vypracovaný návod, ako pripodobňovať ľudské aktivity fungovaniu ekosystémov. Je to predovšetkým nikdy sa nekončiaci experiment, do ktorého sa Hana Sekulová ponára denne. A ako návrhárka prírodných záhrad do tejto rozkoše zasväcuje aj iných.
We love burina!
Nuž, a v čom teda spočíva tajomstvo záhrady, kde sa takmer vôbec nekosí, nepleje, nestrieka, nehnojí... a v ktorej sa od skorej jari do neskorej jesene zbiera úroda? V prvom rade treba uveriť, že tento "zázrak" je naozaj možný. A že ľudia sú jeho svedkom v podstate odjakživa. Rovnako ako Bill Mollison a David Holmgren, duchovní otcovia permakultúry, ktorí si v istom momente položili zásadnú otázku: ak dokáže bez zásahu človeku prosperovať les, prečo by čosi podobné nezvládla aj záhrada? Povzbudený touto hypotézou sa pustil do intenzívneho "odkukávania" prírodných procesov, a vyvinuli systém pre trvalo udržateľné poľnohospodárastvo. Lebo práve to je cieľom permakultúry: odsledovať, ako "to" robí príroda, napodobniť ju a v ideálnom prípade ju nechať pracovať za nás.

Však dobre, znie to rozumne, ale čo to znamená v praxi? Čím sa vlastne záhrada Hany Sekulovej odlišuje od tých ,ostatných'? No, napríklad v tom, že jej základ netvorí sterilný pokosený trávnik, ale lúka, ktorá sa kosí len raz za mesiac a polieva iba v najväčších suchách. "Plná jedlých a úžitkových rastlín," vyzdvihuje jej podstatný rys vyštudovaná poľnohospodárka.
Preložené do jazyka väčšiny: plná buriny, ktorú sa každý bežný záhradkár snaží čo najrýchlejšie vykántriť. Nie však permakultúrnik. Jednak preto, že koncept neužitočnej rastliny (lebo práve to je význam slova burina) neuznáva, a jednak preto, že sa vo svojej záhrade snaží o čo najpestrejšiu biodiverzitu, a napokon preto, že si nechce zbytočne pridávať na robote. "Tie najtradičnejšie záhradné byliny sú predsa jedny z najliečivejších rastlín, čo nám príroda ponúka: žihľava dvojdomá, púpava lekárska, kostihoj lekársky. Často ani netušíme, aké poklady sa v nich skrývajú," argumentuje Hanka a ukazuje mi popritom výborne prosperujúce spoločenstvo šípkovej ruže, paliny ambrockej, čiernej ríbezle a spomínanej pŕhľavy, ktorá si jedného dňa sama zmyslela, že si na tomto mieste vyrastie. A ona nemala dôvod jej v tom brániť. Akurát k nej dosadila substrát jedlej huby vatovca, ktorá žije v symbióze s pŕhľavovými koreňmi.

Rastlina k rastline sadá
Samozrejme, "burinou" sa to len začína. Permakultúra totiž podobných "vychytávok" pozná desiatky. V prvej chvíli je človek ohromený ich genialitou a hneď vzápätí sa svojmu údivu začuduje: však sú to vlastne úplne prirodzené princípy. Uznajte sami.
1. Každej rastline treba vytvoriť prostredie čo najvernejšie tomu, aké jej dopriava sama príroda. Práve z toho dôvodu je väčšina prírodných záhrad podobne rozmanitá ako tá sekulovská. Nájdete tu preslnené aj úplne tienisté miesta, skalky, drobné vresoviská, jazierka...
2. Nemenej dôležité ako správne stanovištia sú vhodné kombinácie rastlín. Ak aspoň letmo inklinujete k ovocinárstvu, iste vám je známe, že broskyne už roky napáda huba, ktorá spôsobuje kučeravosť listov. Tej, ktorú obdivujem v záhrade Hanky Sekulovej, sa však tento neduh akoby zázrakom vyhýba. Dôvod? Chren dedinský, ktorý rastie pri jej koreňoch - a ktorý ju chráni svojimi antimykotickými výlučkami. A podobných dvojíc či trojíc by ste v každej prírodnej záhrade našli desiatky. A vďaka experimentom odvážlivcov neustále pribúdajú...
3. Lístie spod stromov neodhrabávate, ale necháte ho vyhniť rovnako ako v prírode. Poslúži vám ako hnojivo pre rastliny, ktoré pestujete priamo pod ním. (Nielen) v Hankinej záhrade nájdete pod každou jabloňou či hruškou kruhový záhon plný desiatok rastlín.
4. Netvoríte si "monokultúrne" riadky, ale skôr spoločenstvá rastlín. Také paradajky nájdete u Sekulovcov aj na štyroch miestach. Dôvod? Choroby či škodcovia sa tak ťažšie šíria.
5. Vyberáte si zo záhrady najmä lokálne a trvalkové druhy, zvýšite tak jej odolnosť.
A v podobnom duchu by sa dalo pokračovať ešte veľmi dlho. Aspoň jednu špecialitku si však ešte neodpustím: počuli ste už niekedy o hmyzích domčekoch? Nuž, tak v záhrade Sekulovcov ich nájdete hneď niekoľko. Rovnako ako včelín pre divoké včely či skrýše pre ježkov a netopiere. Živočíchy sú totiž vítanou spoločnosťou v každej permakultúrnej záhrade. Ak je dobre nastavená, môžu jej výlučne prospieť.

Špargľa and company
Amarant. Arónia. Levanduľa. Jahoda. Mangold. Kivi. Bordová brokolica. Egreš. Mäta. Orech. Lieska. Rakytník. Zeler stopkatý. Nechtík. Černica. Vinič. Podbeľ. Špargľa. Hliva. Nie, v silách tohto novinového článku nie je vymenovať ani desatinu plodov, ktoré na sekulovskom kúsku zeme rastú. Spomeňme teda aspoň to, že podľa jej pestovateľky starostlivosť o ne zaberá menej času a energie ako onen v mnohých záhradách stále populárny trávnikový koberec či ako klasická riadková záhrada. Prečo však potom, prepánajána, všetci záhradkári rovno neprejdú na permakultúru? Ten najhlavnejší dôvod je podľa Hanky Sekulovej pomerne banálny: neveria, že to naozaj môže fungovať takto jednoducho. Mnohí vraj dokonca ani po tom, čo takúto záhradu uvidia na vlastné oči.
------------------------------------------------------------------------------------------

Celý článok si môžete prečítať v elektronickej verzii kliknutím na tento link:
https://style.hnonline.sk/vikend/551617-jedla-a-divoka-permakulturna-zahrada-vam-dokaze-zmenit-zivot