Prírodné-záhrady

Ako prišla jar, Miška dostala od nás ako darček knižku pre deti z vydanateľstva Slovart s názvom "Dopestuj a zjedz" a hneď sa rozhodla: "idem si vypestovať sama priesady!"

Ako sa rozhodla, tak sa aj pustila hneď do práce: Pomohli sme jej nachystať nasledovné pomôcky: záhradný substrát, malú lopatku, semienka rastlín, štítky na značenie priesad, nezmývateľnú fixovku na štítky, prázdne kelínky od jogurtov a párty pohárikov, detské záhradnícke rukavice, kvetináč, malú krhličku na polievanie no a samozrejme semienka rastliniek a veľkú chuť na sadenie :-).

Pre ten deň sa rozhodla vypestovať priesadky kukurice, paradajok a tekvice.

1. Najskôr naplnila kelímky záhradným substrátom.
2. Napísala na kelímky a štítky názov rastlinky s dátumom aby vedela čo a kedy zasadila.
3. Do kelínku z hlinou urobila prstom dierku do ktorej nasypala niekoľko semien - do každého kelímku jeden druh rastlinky.
4. Semienka jemne zakryla vrstvou hliny a poliala.
5. Sadla si a spokojne na kelímky s budúcimi priesadkami pozerala :-).
6. Kelímky odložila na slnečné miesto, pravidelne ich polievala aby nepreschli a o tri týždne mohla porovnať rastlinky ako vyrástli na hotové priesadky pripravené zasadiť rovno do záhrady alebo väčšieho kvetináča.

Začala som piecť doma kváskové chlebíky. Viacerí sa ma pýtali na recept, tak som ho napísala priamo sem, aby ho našiel každý, kto hľadá :-). Doteraz som piekla doma občas kvasnicové chlebíky, ale odkedy som sa dozvedela o pozitívach  kváskových a ochutnala som vlastný doma upečený, odvtedy  som prepadla ako mnohí predo mnou mágii kvásku. 

Aby sme napodobnili prírodu v záhrade tak, aby fungovala, odozorujme od nej ako to robí. Veľa záhrad je navrhnutých tak, že jednotlivé stromy a kríky stoja osamotené v udržiavanom skoro golfovom trávniku, ktorý ohraničujú stĺpy vždyzelených tují ako vojakov. Priznám sa, takúto zostavu som veru v prírode nikde nevidela...a vy? V prírode sú pohromade stromy, vyššie, nižšie kry, vyššie nižšie trvalky a vyššie a nižšie dvoj a jednoročné rastliny.  Všetko spolu s popínavkami v dobrej vzájomnej spoločnosti, ktorá sa navzájom podporuje a pomáha si.

Raz, pred niekoľkými rokmi sme stále na našej ešte mladej záhrade pri záhradnom domčeku, keď sme začuli podivný hukot. Hukot silnel a k nám sa blížilo nejaké čudné čierne mračno.  Vzduch naokolo akokeby zastal, všetci skoro prestali dýchať z nejakej silnej energie, ktorá sa k nám s hukotom blížila.  Nedokázali sme sa pohnúť, tak sme boli z toho predstavenia vyjavení.  Pritisli sme sa k stene záhradného domčeka a čakali sme čo sa bude diať ďalej, keď sa "mračno" k nám celkom priblíži.  Keď už bol hukot celkom pri nás, rozpoznali sme v mračne drobné lietajúce tvory.  Ano, boli to včely ktoré sa práve rojili.  Preleteli celkom popri nás, vôbec si nás nevšímali pretože boli celé zaujaté svojim poslaním - nájsť prirodzeným spôsobom pre celú včeliu rodinku nový vhodný domov.

Táto silná skúsenosť vo mne zostala aj po rokoch a často na ňu spomínam, keď našu záhradu hojne navštevujú včiely od včelára neďaleko v susedstve.  Je ich však z roka na rok menej a menej.  Nedávno som čítala, že populácie včiel sa rapídne zmenšujú vďaka chemickým postrekom i iným bohumilým ľudkým činnostiam... Tiež som sa dočítala, že ak vyhynie včelstvo, vyhynie všetko rastlinstvo na Zemi, lebo ho nebude mať kto opeľovať.